
Pěčeková Jana, matka :
Ahojte všetci, volám sa Maťko. Moja mamka s tatinom čakali na mňa veľmi dlhé roky a dočkali sa ma. Narodil som sa 8.6.2015 v Prešove. Vážil som 1300 g a meral 39 cm. Keďže som sa narodil v 33. týždni musel som byť dlho v inkubátore, kde sa o mňa doktorky a sestričky perfektne starali. Tak isto aj mamka s tatinom za mnou neustále chodili a dávali mi svoju lásku. Po 2 mesiacoch som konečne mohol s mamkou ísť domov. Začiatky boli pre mňa ťažšie ako pre ostatné deti, ale aj ja ako ostatné deti som sa musel v riadnom termíne zaočkovať. No pri druhej dávke očkovania v januári 2016 nastal skrat. Mamka na mne spozorovala, že som začal mať kŕče, ktoré sa začali častejšie opakovať. Preto ma vzala k lekárovi. Nakoniec v marci mi diagnostikovali epilepsiu a neskôr aj DMO. Začal som s cvičením Vojtovou metódou a neskôr aj Bobathovou metódou. Chodili sme na rehabilitácie do Košíc. Keďže bývame v Snine, snažila sa mamka nájsť rehabilitačné centrum, ktoré je najbližšie. Nakoniec mamka s tatinom rozhodli že budeme chodiť do Prešova, keďže bližšie nič podobné neexistuje. Doteraz tam chodíme cvičiť. Cvičím v obleku therasuit, taktiež ma učia loziť, sedieť a veľa iného. Veľmi mi to pomáha napredovať. Mamka s tatinom mi chcú pomôcť ešte viac napredovať a preto sa rozhodli, že mi vybavia centrum v Piešťanoch, ktoré je ale pre nich už príliš drahé. Mamka totiž má predĺženú materskú, aby sa mohla o mňa sta. Bohužiaľ takéto rehabilitácie poisťovňa neprepláca, tak preto prosím o pomoc práve Vás. Prosím všetky dobré dušičky pomôžte mi. Veľmi rád by som sa chcel vedieť postaviť sám na nohy, zahrať sa ako ostatné deti, veľmi po tom túžim... Prosím, pomôžte mi ako môžte, za akúkoľvek finančnú pomoc Vám budem vďačný.
dátum zverejnenia príbehu:
štvrtok, 18. marec 2021