Zuzana, mama:
"Emmka sa narodila v 25 týždni s hmotnosťou len 480 gramov a 28 cm. Šanca, že prežije bola taká malá, skoro žiadna. Museli ju ihneď oživovať, zaintubovať a napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu. Prvú noc som ani netušila, či žije. Až ráno mi pán doktor prišiel povedať, že žije, ale stav je veľmi kritický a mám byť pripravená na všetko. Ked som ju prvýkrát videla, bol to pocit zvláštny. Moje dieťa, ale tie prístroje, hadičky atď, to bolo hrozné. Na piaty deň dostala silné krvácanie do mozgu, neurochirurg nechcel robiť zákrok, bolo to príliš riskantné, no na moje naliehanie a pani primárky v Martine, to nakoniec urobil a dopadlo to dobre. Emmke sa uľavilo, pomaly odpuchla. Nasadili silné antibiotika, mala teploty, otravu krvi a ja neviem čo ešte, prežívali sme zo dňa na deň. Chodila som za ňou denne do Martina, aby ma cítila, ze som tam. Dvojmesačná bola prevezená na operáciu očí do Bratislavy, inak by nevidela. Zvládla to a po týždni ju previezli naspäť. 5 mesiacov bola v nemocnici, stále na kyslíku a konečne sme mohli ísť dva dni pred Vianocami domov. No stále na kyslíku. Bolo to náročné obdobie, dávať pozor deň aj noc, aby jej kyslíkové okuliare nevypadli z nosa, veľa spánku som nemala, no iné neostávalo. trvalo 1,5 roka, kym sme sa kyslíka úplne zbavili a začala dýchať sama. Dnes má tri roky a diagnózy ako DMO hypoteticky, ťažký stav po krvácaní do hlavičky, mikrokrania, nosí načúvací prístroj, lebo má poruchu sluchu, strabizmus atď. Zatiaľ len sedí skoro s oporou, skúša sa postaviť na nožičky, ale to je ešte na dlhé rehabilitácie. Nie je to ľahké všetko uhradiť a ja som na ňu ako matka sama, čiže bez pomoci dobrých ľudí a nadácií ľudia ľuďom by to nešlo. Takto pred rokom Emmka nedržala hlavičku, dnes dokáže sedieť, aj keď nie ešte stopercentne, ale keď sa drží stoličky, dokáže to. V centre, kde cvičíme, ju pomaly stavajú na nohy a Emmka si to veľmi užíva, baví ju chodiť, aj keď samozrejme s oporou a krivo, ale snaží sa, bojuje. Cvičíme cca 4x týždenne v centre podpory zdravia Amal v Košiciach u nás pri Prievidzi. Plus ostatné pobyty, ďalej raz týždenne logopédia, samozrejme súkromná, terapie playwisely v Martine atd. Vyšetrenia sú väčšinou v Martine, Bratislave, Trenčíne. Sú to neuveriteľné sumy za všetko, mesačne určite cez tisíc eur, plus pobyty a tiež sme boli už na transplantácii kmeňových buniek v Malackách a čakajú nás ešte ďalšie podania. Tisíce eur a poisťovňa nepreplati ani cent. Môj príjem je len cez 540 eur a Emmka má 25 zťp príspevok od štátu. Bohužiaľ štát nepomôže vôbec, človek potom nemá na výber a prosí o pomoc dobrých ľudí. Je to nepríjemné, ale každá matka robi pre dieťa maximum. A nenechám ju byť ležiakom, Emmka bude chodiť. Má na to, chce to len čas a dokáže to aj sama. Jej štart do života bol náročný, no napriek tomu je také malé slniečko, ktoré sa stále smeje a miluje život. Viac foto, videí je na jej facebookovej stránke bojovníčka Emmka. Za každú pomoc budeme veľmi vďačné a sľubujem, že ju na tie nohy postavíme a začne život vnímať úplne inak. Zaslúži si to. Som na ňu veľmi pyšná a hrdá, neverili lekári, ani mnohí iní a teraz o nej vravia, že je zázrak a neskutočná bojovníčka."
dátum zverejnenia príbehu
utorok, 12. august 2025