Tomáš má 19 rokov, DMO aj epilepsiu a po smrti otca sa oň stará takmer nevidiaca mama.

"Volám sa Jana Paulovičová. Bývam v rodinnom dome v dedine Žitavany aj s mojim synom Tomášom, ktorý má 19 rokov. Tomáš je na vozíku, má DMO a epilepsiu a ja som zrakovo postihnutá, takmer nevidiaca. Tomášovou radosťou je hrať na provizórne hudobné nástroje ako harmonika a vyrobené husle , ktoré sused stolár opravoval aspoň 50-krát. Kvôli svojmu hendikepu ich pri hraní stále kazí.

Staral sa o nás môj manžel a Tomášov ocino. Robil nám denne program, nakupoval, varil, staral sa o dom aj záhradu, zveľaďoval okolie, robil nám spoločnosť. Náš život i napriek hendikepom bol pokojný a žili sme si šťastne. Stala sa však smutná udalosť, ktorá nám zmenila život. Môj milovaný manžel a Tomášov ocino nás náhle a bez rozlúčky opustil. Zomrel 13. mája 2026. Zostali sme sami a odkázaní na pomoc cudzích ľudí. Všetko to pekné čo bolo, sa zmenilo na bolesť, smútok a neistotu čo s nami bude ďalej. V tejto ťažkej dobe sa ale ešte nájdu ľudia, ktorým osud druhých nie je ľahostajný.

Ujala sa nás naša suseda, ktorá nám veľmi pomáha, hoci má už svoj vek. Napriek veľkej bolesti a smútku sa snažíme ísť ďalej a robiť všetko preto, aby Tomášovi nič nechýbalo. Tomáš potrebuje často rehabilitovať. Navštevujeme rehabilitačné centrum, kde Tomášovi veľmi pomáha cvičenie. Pre uľahčenie pohybu by tiež  potreboval zdravotnú pomôcku - stropný zdvihák a prenosný zdvihák do auta, ktorú by som mu chcela zabezpečiť. Momentálne je to veľmi náročné finančne.

Ďakujeme Vám za každé jedno euro, ktoré pomôže Tomášovi absolvovať rehabilitčné pobyty a zabezpečiť potrebné zdravotné pomôcky. Cítime veľkú záťaž, pretože nám náš ocino chýba.  Ďakujem. Matka: Jana Paulovičová"

Dátum zverejnenia príbehu:

streda, 16. septembra 2026