Píše Tobiaskova mamina Natália:
"Touto cestou by som Vás chcel poprosiť o pomoc a prosbu. A o akú pomoc ide? Bohužiaľ finančnú, lebo maminka a tatinko sa snažia urobiť pre mňa všetko, čo sa dá a robia to už dlho a sú liečby, ktoré by mi pomohli, ale sú finančne strašne náročné. Môj príbeh je dlhý a náročný a ešte ma čaká dlhá cesta, a tak sa ho pokúsim aspoň v skratke opísať. Volám sa Tobias, narodil som sa 2 dni po termíne 30.7.2017 ráno o 8:55 a vážil som 4020g a meral 53cm. Po dvoch dňoch sa maminka a tatinko dozvedeli v pôrodnici, že pri pôrode mi zlomili kľúčnu kosť, ale bol som maličký a detičkám sa hojí všetko rýchlejšie. Zo začiatku bolo všetko v poriadku. Keď som mal 1 rok a 5 mesiacov, dostal som vysoké horúčky. Nad ránom, keď ma tatino kontroloval či je všetko v poriadku, zistil že síce sa na neho pozerám, ale nereagujem, zmodrali mi pery. Babka začala dávať masáž srdiečka aj s tatinkom, našťastie som sa prebral, a tatinko medzitým okamžite volal 112-ku. Keď prišla záchranka, zobrali ma aj s maminkou na JIS-ku, kde si ma nechali 4 dni. Podľa vyjadrenia doktorov bolo všetko v poriadku, mal som „len fibrílne kŕče“. A potom maminka s tatinkom aj s babičkou zistili, že som prestal úplne rozprávať a vlastne som bol úplne iný ako pred tým ako keby som sa otočil o 360° po tej osudovej noci. Začali chodiť so mnou po doktoroch, že sa niečo deje ale nevedia čo. Všade tvrdili, že je všetko v poriadku a že sa nemáme čoho báť. Boli sme v Bratislave asi 2-3 mesiace po tom ako sa nám to stalo, tak doktor mi skontroloval mozoček a všetko bolo v poriadku s tým, že nám povedal, že keby tam aj niečo bolo, tak už je neskoro, že nás mali poslať hneď, a že máme prísť potom znovu na kontrolu po pol roku. Medzi tým som mal ísť v 3 rokoch do škôlky ale do normálnej ma nezobrali, kvôli tomu že som bol trošku iný, ale pani riaditeľka bola super a nám pomohla a povedala, že by pre mňa bolo najlepšie navštevovať špeciálnu materskú škôlku, a tak nám ju aj pomohla vybaviť a navštevujem túto škôlku doteraz. Až na magnetickej rezonancii, na ktorú som musel veľmi dlho čakať, mi zistili, že mám nejakú časť šedej hmoty, ktorá ostala tam, kde nemá byť. Budem mať 6 rôčkov a cca 1 rok dozadu sme boli na psychologickom vyšetrení PAS (porucha autistického spektra) a tam mi bola stanovená diagnóza- ťažká forma autizmu, aj to sa nás pani doktorka pýtala, že kde sme boli doteraz, a že či doteraz za tých skoro 3 a pol roka, ktoré riešili tatinko s maminkou čo sa so mnou deje, nás sem nikto nevedel poslať. Teraz som začal po novom navštevovať Centrum Natália, kde sú úžasní odborníci a verím, že aj tam mi pomôžu, aby som aspoň troška začal rozprávať. Ďakujem vám za každú podporu a veľmi si to vážim aj s mojou maminkou a ocinom."
dátum zverejnenia príbehu:
pondelok, 22. máj 2023